O mne

2019-03-10T13:54:03+00:00

Andrea sa s deťmi pri fotení jaší a skáče. Šibalstvo je zárukou skvelej emócie, tvrdí

Rozhovor vznikol pre web oludochamiestach.sk s redaktorkou Darinou Kvetanovou

S Andreou to bolo takto. Myslela si, že jej osudom sa stane fashion fotografia, pretože ju veľmi bavilo pripravovať styling a výber lokality pre fashion editoriály. Práve takúto zákazku mala dohodnutú. Keď kráčala do ateliéru, ani len netušila, že v tento deň v sebe objaví skrytú vášeň pre celkom iný typ fotografie.

Vizážistka, ktorá mala modelku líčiť, so sebou na fotografovanie priviedla aj päťmesačnú dcérku. Počas prípravy modelky si ju Andrea zo zvedavosti párkrát cvakla. „Prišla som domov, stiahla som fotografie do počítača a začala som ich upravovať. Prichytila som sa pri tom, že fotografie malej Elizabeth ma zaujali oveľa viac, ako fashion zábery. Hlavou mi preblyslo: Veď mňa viac baví fotiť deti ako modelky ?

Prečo ťa tak zaujali malí modeli? Čo sa ti páči na tom okamihu, keď ti pózujú pred objektívnom?

V prvom rade je to výzva. Dieťa si vždy urobí po svojom. Pohybuje a tvári sa tak, ako to práve cíti. Na šikovnosti fotografa je, aby zvládol tieto emócie zachytiť v správny moment – vystihnúť tú spontánnosť, prirodzenosť a emóciu. Aj ja čakám s namiereným objektívom, ostrím zrak, popritom sa s deťmi zhováram  a keď príde tá chvíľa, začnem cvakať. Pri počítači si potom užívam hľadanie tých najlepších záberov.

Detských modelov teda netreba k prirodzenosti prehovárať, na rozdiel od dospelých, ktorí sú pred fotografom opatrnejší. Ako však zvládaš situácie, keď ti na fotenie príde kôpka nešťastia?

Ak je dieťa príliš smutné a hanbí sa, treba mu dať čas. Prihovorím sa mu, začneme sa spoznávať. Vytiahnem hračku, dáme jej meno. Ak hračka zaujme a dieťa sa s ňou začne hrať, pomaly odstúpim a začnem fotografovať. Väčšina detí sa potrebuje v ateliéri alebo aj vonku okukať a spoznať prostredie.

„Bola by som rada,
ak by si rodiny pri prezeraní
mojich fotografií povedali:
Aha, takíto sme boli,
takto nám bolo super.

A keď je situácia úplne iná a do tvojho ateliéru vletí tornádo?

Vtedy neexistuje nič lepšie, len to šibalstvo využiť. Roztatárenému dieťaťu poviem, poď, ideme sa blázniť! Začneme behať, skákať a vznikajú perfektné emócie, ktoré sú zárukou skvelých záberov. Všetci rodičia predsa chcú, aby na fotografii vyzeralo ich dieťa šťastne, aby bolo vysmiate.

Máš ešte nejaké overené spôsoby, ako deti zaujať?

Na objektív si zvyknem pripevniť plyšovú žabu, ktorá vzbudí pozornosť. K foteniu v ateliéri pustím detskú hudbu, tá vie rozpútať fajn atmosféru, môžeme si napríklad zatancovať. Treba však dať pozor na to, aby mobil nezaujal dieťa až príliš a neskončil nadobro v jeho rukách. Získať ho späť, môže byť potom celkom ťažké. Čo sa týka fotografovania vonku, úžasné zábery vznikajú, keď deti postavím oproti mne, poviem im, aby sa ku mne rozbehli a odštartujem ich.

Vo svojom portfóliu máš aj veľmi pekné zábery z rodinných fotení.

Snažím sa urobiť ich čo najspontánnejšie. Je skvelé, keď prídu členovia rodiny na fotenie uvoľnení, keď si ma veľmi nevšímajú a celé to prežívajú ako rodinný výlet. Po rokoch by takéto zábery mali vzbudiť spomienku na skvelý zážitok. Bola by som rada, ak by si rodiny pri prezeraní mojich fotografií povedali: Aha, takíto sme boli, takto nám bolo super. Aj ja prežívam podobné pocity, keď si pozerám fotky spred niekoľkých rokov.

Počula som o tvojej vášni. Sama ešte nie si mamičkou, detského oblečenia máš vraj ale doma za plnú skriňu.

Áno, mám naň úplnú mániu. Detské šaty kupujem, pretože vedia veľmi pomôcť ku skvelému výsledku fotenia. Oblečenie by malo byť bez potlače a vzorov, ideálne jednofarebné a hlavne, malo by zapadnúť do prostredia. Rodičom, ktorí si ma vyberú ako fotografku pre ich dieťa, dávam možnosť vybrať si zo šiat, ktoré som sama kúpila. Mám šaty pre dievčatá aj pre chlapcov, obvykle pre jedno až dvojročné. Do mojej skrine pribúdajú stále nové a nové kúsky, niekedy sa mi dokonca stáva, že na nákupoch hľadám niečo pre seba a domov prídem s oblečením pre deti.

„Všetci rodičia predsa chcú,
aby na fotografii
vyzeralo ich dieťa šťastne,
aby bolo vysmiate.“

Fotografi pred sebou obvykle majú nejaký cieľ alebo sen. Aký je ten tvoj?

Nafotiť editoriál pre značku detského oblečenia.

Určite už máš v hlave, ako by na takýchto fotografiách tvoji malí modeli vyzerali.

Páči sa mi jednoduchosť a zároveň štýlovosť, mám rada pastelové farby a veľmi ma baví zladiť ich. Deti by som preto obliekla ako malých modelov a nechala vyniknúť ich emóciu. S rekvizitami to podľa mňa netreba preháňať, pozornosť treba namieriť na samotné dieťa. Určite by som stavila na úsmev, šťastie a minimalizmus.